Kto sme
Ako občianske združenie spolu kráčame od roku 2007. Pomáhame a poskytujeme podporu ľuďom s Downovým syndrómom alebo s iným mentálnym či telesným znevýhodnením. Hoci neovplyvníme všetky sféry ich života, snažíme sa pomáhať pri vzdelávaní, hľadaní možnosti pracovať, pri zmysluplnom využívaní voľného času, sme s nimi pri objavovaní ciest, ako sa zaradiť do spoločnosti a byť touto spoločnosťou akceptovaní. Radíme, počúvame, vysvetľujeme, smejeme sa, organizujeme, zabezpečujeme, nezriedka plačeme, kráčame a dvíhame.
Keďže inakosť sa nedotýka iba konkrétneho človiečika, pracujeme s celými rodinami a našimi členmi sú nezriedka aj babkovci, dedkovci, sesternice či tety „od susedov“. Dnes združujeme vyše tridsať takýchto rodín. Ich súčasťou sú „iné“ deti vo veku niekoľkých mesiacov, deti mladšie aj staršie, dospievajúci a mladí dospelí.
A vždy nás sprevádzajú dobrovoľníci, ľudia, ktorí bezvýhradne milujú a akceptujú všetky naše deti a ktorých naše deti rovnako bez výhrad prijímajú a milujú.
História vzniku
Máša (štatutárka, koordinátorka, priateľka, výkonníčka, dobrovoľníčka a hlavne teta)
Nikdy predtým som „naživo“ nevidela dieťa s Downovým syndrómom, netušila som ani to, že „postihom“ susedovho Miška je práve toto.
V roku 2002 som nastúpila na miesto pracovnej asistentky v istej agentúre. Moja dobrá priateľka a motivácia pre nástup na spomínanú pozíciu viedla v tom čase maličkú skupinu rodičov s dieťaťom s Downovým syndrómom, ktorá sa občas v sobotu stretávala v agentúrnych priestoroch. Prišla som sa na nich pozrieť raz, dvakrát… a už som zostala.
Pravidelne som premieňala kanceláriu na herňu, kontaktovala dobrovoľníkov, neskôr aj externých odborníkov. Skupinu som nenazývala svojpomocnou, v tom čase som vlastne ani len teoreticky nevedela, čo to slovo znamená. Jednoducho nám bolo spolu dobre a mala som pocit, že rodičia tieto sobotné stretnutia potrebujú. Spočiatku iba na to, aby boli spolu, aby im niekto povaroval dieťa a oni mali možnosť pýtať sa, sťažovať, pochopiť, byť pochopení, pochváliť sa a povymieňať si informácie a kontakty.
Postupne rodičia pocítili potrebu odbornejších odpovedí na niektoré otázky a k hrám s deťmi a voľným debatám pribudli návštevy odborníkov, s ktorými riešili prvé obdobia vzdoru svojich ratolestí či konzultovali integračné kroky.
Zabezpečili sme špecializované kurzy pre rodičov aj pre deti, vymysleli sme ďalšie aktivity (úspešný cyklus „pohladení duší“ – „Silná a vyrovnaná mama“ so psychologičkou, „Rodinné obrázky“ – maľovanie na hodváb pre rodičov a „zdravých“ súrodencov). Cez rôzne granty, projekty a sponzorov som začala zháňať prostriedky na tieto aktivity.
Od začiatku nám boli veľkou oporou dobrovoľníci a k našim aktivitám sa postupne pridávali aj iné organizácie podobného zamerania (Plusko, Intenda, Votum, Bol raz jeden človek…).
V roku 2005 sa naším „najlepším kamarátom“ stalo Materské centrum Hojdana - Ružinov na Haburskej ulici v Bratislave . V jeho priestoroch, hlavne v krásnej a veľkej záhrade, sa uskutočnilo množstvo akcií, ktoré sme organizovali nielen pre svoje deti, ale aj pre tie „hojdanácke“.
Zo svojpomocnej skupiny rodičov detí s Downovým syndrómom sa v roku 2007 stalo občianske združenie UP-Down syndrom.
Ľudia za názvom
- Štatutárni zástupcovia: Mária Gábrišová, Ľubomír Vlček, Erik Forgáč, Ľubomír Štofaňák, Dušan Petrík
- Ekonóm: Ľubomír Vlček
- Kontrolná rada: Zuzana Baranková, Renáta Chorvátová
- Koordinátor projektových prác: Máša Gábrišová
- Práca s dobrovoľníkmi: Máša Gábrišová
- PR a fundraising: Marína Korčoková
- Naši najmenší: Viera Vlčková
- Divadlo Dúhadlo: Lucia Kralovičová, Erik Forgáč, Ester Mária Chiara Žaludko