O divadle Dúhadlo

Výskyt dúhy na oblohe je pomerne vzácny jav. Predpokladom pre jej vznik je prechod slnečných lúčov cez dažďové kvapky, pri ktorom sa svetlo láme a rozkladá na nádherné spektrum siedmich základných farieb. Je to pozoruhodné divadlo, pri ktorom nás akosi podvedome napadne myšlienka na zlatý poklad, ukrytý pri koreni dúhy.
duhadlo.jpg

Výskyt dúhy mimo oblohy je jav nepomerne vzácnejší. Predpokladom pre vznik „neoblačnej“ dúhy je prechod myšlienky, idei či nápadu cez srdcia a mysle. Tam sa láme a rozkladá na nádherné spektrum pohybov, výpovedí, ďalších nápadov a hlavne radosti.

Pri tomto pozoruhodnom divadle zlatý poklad, ukrytý pri koreni dúhy, máme to šťastie aj vidieť.

Prozaicky preložená poézia predchádzajúcich riadkov: Divadlo Dúhadlo vzniklo v roku 2006 z podnetu Damiána Vizára, bývalého šéfredaktora časopisu Slnečnica (časopis Spoločnosti Downovho syndrómu na Slovensku) ktorý inicioval vznik tvorivého divadelného priestoru pre deti s mentálnym znevýhodnením.

V priebehu niekoľkých mesiacov sa vytvoril tím ľudí, ktorých myšlienka zaujala a začali pracovať na jej realizácii, aj keď spočiatku nemali rodičia, ani deti a vlastne ani realizačný tím jasnú predstavu, do čoho sa púšťajú. No skupine detí sa stretnutia páčili, začali ich pravidelne navštevovať a konajú sa dodnes jedenkrát do týždňa. Spoločné stretnutia majú svoju štruktúru a trvajú 2 hodiny, pričom deti sú schopné tvorivo pracovať maximálne 1 – 1,5 hodiny, zvyšok času tvoria „šumy a ruchy prípravné“.

V súčasnosti (a vlastne od vzniku) je koordinátorkou projektu Divadla Dúhadlo Ing. Máša Gábrišová, stretnutia sú pripravované a vedené Luciou Kralovičovou (vedúca divadelného súboru Divadlo Dúhadlo) a Erikom Forgáčom (dramaturgický režisér), supervízorkou je Milota Milánová(technická réžia)

Aktívnymi dobrovoľnými spolupracovníkmi sú prevážne študenti (v súčasnosti Magduška Bachanová a „malá“ študentka – „základniarka“ Anička Gettlerová ), výtvarné návrhy a propagačné materiály Divadla Dúhadlo zabezpečuje Dáša Kráčalová .

Projekt dramatoterapeutickej práce s deťmi bol v roku 2006 pod názvom „Malí herci“ podporený Nadáciou pre deti Slovenska a  a.s. Tipos v rámci Grantového programu Stierame rozdiely. Od marca 2008 do marca 2010 je projekt už ako Divadlo Dúhadlo súčasťou projektu „Služby komunitnej rehabilitácie pre rodiny so zdravotne postihnutým dieťaťom v Ružinove“, ktorý realizuje Agentúra špecializovaných služieb pre autistov a iné zdravotné postihnutia.

Hlavným dôvodom pre realizáciu projektu „Divadlo Dúhadlo“ je hravo a včas rozvinúť životné zručnosti a schopnosti mentálne znevýhodnených detí , pretože tieto zručnosti a schopnosti sú totiž veľmi dobrým a dôležitým predpokladom pre neskorší zdarný rozvoj osobnostných, životných a pracovných zručností a návykov dospelých mentálne znevýhodnených ľudí

Rozvíjaná je najmä komunikácia , ktorá je podstatnou a najdôležitejšou súčasťou nášho života a u detí s Downovým syndrómom má svoje typické fyzické či kognitívne charakteristiky – spomalený vývin reči a jazyka, takže dôraz je kladený okrem iného hlavne na rozvoj neverbálnej formy komunikácie (vyjadrovanie prostredníctvom gestikulácie, mimiky, pohybu, tanca a pantomímy).

Rozvíjať je potrebné ďalej pozornosť a koncentráciu, spoluprácu, motoriku (jemná a hrubá), odvahu, zodpovednosť, kreativitu a pamäť .
Pri všetkých kreatívnych činnostiach s týmito deťmi sa dá s úspechom využívať ich schopnosť napodobňovania, súťaživosť a radosť z predvádzania sa.

Počas drama/toterapeu/tického vedenia detí sú používané viaceré metódy práce, ako napr. práca s rečou, zvukmi, pohybmi, telom, odmena, pochvala, samostatná práca, práca v skupinke, pohybové hry, rôzne relaxačné techniky, opakovanie, precvičovanie, pozorovanie, rozhovory s rodičmi, porovnávanie videozáznamov a individuálnych záznamov o práci a rozvoji dieťaťa, výtvarné techniky, rolové techniky, modelové situácie a pod.

Začiatky tvorivej práce boli sprevádzané ťažkosťami, pretože sme nepoznali vhodný kľúč pre dramatickú prácu s deťmi s Downovým syndrómom a úvodné stretnutia boli teda stretnutiami hľadania.

Naša „divadelná“ skupina bola a je špecifická totiž tým, že ju tvoria takmer všetky deti s rovnakou diagnózou (okrem zdravých súrodencov). Hľadali sme preto spôsoby a metódy ako a čím deti zaujať, čo majú rady, akú komunikáciu zvolíme, čím budeme deti motivovať, ako prejdeme od hry ku tvorbe. Počiatočnú nedôveru detí sme riešili postupným vytváraním vzťahu s deťmi prostredníctvom dramatických a tvorivých hier. Pri komunikácii nám veľmi pomohli bábky, ktoré sa na začiatku stali výborným komunikačným mostom medzi deťmi a vedúcimi stretnutia.

Okrem postupov používaných v dramatoterapii s ľuďmi s mentálnym postihnutím pri tvorivej práci s deťmi s Downovým syndrómom vychádzame z teoretického poznania problematiky detí s Downovým syndrómom a individuálnych potrieb detí v súbore.

Naša práca s deťmi je niečo na pomedzí dramatického a dramatoterapeutického vedenia. Používame veľa z  prístupov z bežnej dramatickej výchovy, ale taktiež si kladieme dramatoterapeutické ciele ako napríklad už spomínaný rozvoj životných zručností.

Práve preto sme nazvali vedenie našich stretnutí ako drama/toterapeu/tické. Dôležité je spomenúť, že sa riadime spoločnou zásadou dramatickej výchovy ako aj dramatoterapie a to: „Proces tvorby je dôležitejší ako jej produkt“.

V Divadle Dúhadlo ide o skupinovú prácu s deťmi. Z formálnej stránky je skupina zatvorená, to znamená že naše stretnutia začínajú a končia všetci jej účastníci spoločne.
Pozornosť detí si získavajú najmä aktivity pohybové, rytmické hry, kolektívne cvičenia a techniky s prvkami scénických efektov, používanie veľkých plachiet, veľkého igelitu, zaujímavých rekvizít.

Vynikajúci komunikačný prostriedok, ktorý si získal pozornosť detí, je bábka – maňuška, ktorá dokáže motivovať deti k aktivite aj ich v aktivite dlhšie udržať a  pomáha pri usmerňovaní správania. Aj spoločné spievanie piesní napomáha upokojiť zvýšenú dynamiku skupiny. Pesničky spievame, popisujeme gestami ich obsah, alebo pri spievaní hráme na jednoduché detské hudobné nástroje. Pri stretnutiach máme pripravených viacero cvičení, pretože deti nevydržia dlho udržiavať pozornosť na jednej aktivite, preto aktivity a cvičenia flexibilne striedame.

Primárnu „hereckú“ skupinu Divadla Dúhadlo tvorí 15 detí , pričom aktivity sú vo zvýšenej miere zamerané na 12-člennú skupinu detí vo veku 6-12 rokov a ostatní „mladší herci“ budú zapájaní do aktivít podľa schopností, okolností, potreby atď.
Sekundárna „herecká“ je zložená z približne 10 súrodencov, rodičov a  dobrovoľníkov (dvaja z nich sú stabilní a dochádzajú pravidelne na každý nácvik).

Rôznorodosť zloženia veku týchto skupín vychádza z prirodzenej situácie v kontaktoch medzi deťmi, mladými ľuďmi a dospelými v rodine, kde sa deti rodia postupne a preberajú na seba vzory a modely správania a preto aj práca a integrácia v takto štruktúrovanej skupine prebieha prirodzenejšie a spontánnejšie.

Z formálneho hľadiska sú naše stretnutia pravidelné, uskutočňujú sa 1x týždenne a trvajú 2 hodiny, pričom deti sú schopné tvorivo pracovať maximálne 1 – 1,5 hodiny, zvyšok času tvoria „šumy a ruchy prípravné“.

Samotné „pracovné“ stretnutie je ritualizované. Začína zvonením zvonca, nasledujú tzv. rozohrievacie cvičenia, ktorých cieľom je aktivizácia všetkých členov v skupine, rozohriatie celého tela, vybitie nadbytočnej energie a zároveň rozvoj pohybových schopností. Nasleduje cvičenie uvoľňovacie, zamerané na uvoľnenie celého tela, koncentráciu sa na seba aj na ostatných členov v skupine, navodenie pozitívnych pocitov a atmosféry v skupine. Potom nasleduje uvedenie do témy a práca s témou a koniec stretnutia oznamuje zvonenie zvončeka. Niekedy si prídu na svoje aj „dospeláci“ a ostatní priamo nezúčastnení, keď im je predvedený kúsok nacvičeného predstavenia.

A tak ako vo „veľkom“ divadle sa na konci nášho stretnutia „malí herci“ klaňajú a vzájomne si tlieskajú. Zážitok úspechu sa tým umocňuje.

Naše úspechy:

V júni 2007 Divadlo Dúhadlo absolvovalo vôbec prvú premiéru vo svojej  histórii, keď vystúpilo s pôvodnou autorskou hrou Lucie Zaťkovej (dnes už Kralovičovej) „Hra na divadlo“.
Vystúpenia sa konali v priestoroch Základnej umeleckej školy Jána Kresáka na Sekurisovej ulici v Bratislave.
V júni 2009 v tých istých priestoroch vystúpili naši už skúsení herci s ďalšou autorskou hrou Lucie Kralovičovej a Erika Forgáča „Stvorenie? Stvorenie!“.
V júni 2010 plánujeme ďalšie z vystúpení, presný termín generálky a predstavenia bude určený podľa školských povinností našich detí a podľa priestorov, v ktorých bude predstavenie realizované, nakoľko priestory Základnej umeleckej školy už minulý rok počas predstavenie „praskali vo švíkoch“, takže tentokrát by sme zvolili niečo väčšie (napr. Dom kultúry Ružinov, priestory Vysokej školy múzickych umení a pod.).

V súčasnosti sa stretávame v utorok od 16,00 hod. do 18,00 hod. v priestoroch Materského centra Hojdana.